Škampovo kvarteto

Škampovo kvarteto ve Slovenské Filharmonii

Bratislava, 10. 3. 2009

Dnes už nie je neobvyklé, ak zloženie sláčikového kvarteta nie je doménou mužskej časti populácie. Presvedčiť sa o tom mohli aj návštevníci Malej sály Slovenskej filharmónie, kde 10. 3. účinkovalo známe pražské Škampovo kvarteto – tentokrát vo výrazne zmenenej zostave. V programe nebolo uvedené, že súbor v súčasnom zložení – Helena Jiřikovská – 1. husle, Daniela Součková – 2. husle, violista Radim Sedmidubský a violončelista Lukáš Polák – funguje len trištvrte roka. Napriek tomu výsledok po interpretačnej stránke ohromil! Obe nové huslistky disponujú úžasnou technikou, majú skvostné vedenie sláčika a bezchybnú intonáciu. Sekundistka žila každým tónom líderky a skvelo spolupracovala aj s vedľa sediacim violončelistom i violistom. Raritné bolo aj ich rozostavenie, sedel iba violončelista, obe huslistky i violista stáli. To určite prispelo k lepšiemu a uvoľnenejšiemu pocitu pri hraní, čo napokon potvrdili aj sami v rozhovore po koncerte...

Koncert začali suverénne Haydnovým Sláčikovým kvartetom G dur op. 77 č. 1 Hob. III:81, v ktorom sa perfektne rozohrané huslistky priam pohrávali s náročnými pasážami. Obzvlášť elegantný bol rytmicky pregnantný Menuet. Po výbornom príspevku k 200. výročiu Haydnovho úmrtia nasledovalo Sláčikové kvarteto č. 7 Concerto da Camera H. 314 Bohuslava Martinů, ktorého 50. výročie smrti. Mimoriadne som si vychutnával, s akou ľahkosťou a nadhľadom obe huslistky prekonávali úskalia partitúry. Poznajúc hudbu tohto geniálneho skladateľa, dokážem oceniť charakteristické rytmické záludnosti, stupnicové pasáže i synkopické úseky. Vrcholom koncertu sa stalo gigantické Schubertovo Sláčikové kvarteto G dur D 88. Publikované bolo až po autorovej smrti v roku 1851 a aj pre svoju časovú náročnosť (trvá približne 40 minút) nedosahuje takú popularitu ako napr. Kvarteto d moll „Smrť a dievča“. Škampovci sa „bez bázne a hany“ strmhlav pustili do náročného opusu a výsledok bol po každej stránke vynikajúci. Bezchybná intonácia, komunikácia, apolónsky čistá intonácia – to boli hlavné atribúty, ktorými si získali absolútnu priazeň a sympatie, žiaľ, nepočetného publika.

Parafrázujúc citát z Verdiho Nabucca (spievaného v 60. rokoch 20. storočia v slovenčine), sa tohto výnimočného koncertu zúčastnila „iba hŕstka verných“. Plejáda úspechov kvarteta patrí bývalému zloženiu telesa. Som však pevne presvedčený, že na túto tradíciu už nadviazalo aj nové, „nežnejšie“ obsadenie, čoho dôkazom je anglické turné vrátane koncertu v svetoznámej londýnskej Wigmore Hall, ktorú možno označiť za „Carnegie“ komornej hudby. Ako prídavok zaznela skladba bývalého primária Pavla Fischera, v ktorej českí hudobníci opäť zažiarili. Z jeho sláčikového kvarteta zahrali poslednú časť s názvom Morava vtipnú a originálnu kompozíciu, tvorenú plejádou takmer jazzových rytmov spojených s inšpiráciami ľudovou moravskou hudbou. Úžasný prídavok, a súčasne tiež dobrá ukážka toho, ako zaujímavo môže pôsobiť „súčasná“ skladba.

Na záver toľko, že prvá huslistka bola dlhé roky koncertnou majsterkou v Talichovom orchestri v Prahe a sekundistka účinkovala v Pražskej komornej filharmónii, ktorú založil svetoznámy Jiří Bělohlávek. Takže obidve umelkyne si svoje „ostrohy“ vyslúžili vo vynikajúcich pražských telesách. Bol to skvelý debut nového zloženia tohto kvarteta a už sa teším na ďalšie stretnutie, dúfam už v „natrieskanej“ sále Slovenskej filharmónie.

Juraj Alexander - Hudobný život 4/2009